Práca a zmysel života (Komu prospieva zvyšovanie dôchodkového veku?)
Tí starší, čo si ešte pamätajú život v socializme, keď dôchodkový vek pre ženy bol cca 55 rokov a pre mužov 60 rokov, ťažko chápu, prečo dnes ženy, ako i muži musia robiť do 62 rokov a neustále žiť pod hrozbou ďalšieho zvyšovania dôchodkového veku. Od kontrarevolúcie kapitalizmu v r. 1989 človek sa stal opäť otrokom produktu t.j. vlastníkov výrobných prostriedkov a bol degradovaný na „ľudské zdroje“, ktoré sú podriadené trhu práce. Od roku 1989 stúpla produktivita práce v dôsledku technologického pokroku, inovácie a automatizácie niekoľkonásobne. Napriek tomu pracovná doba sa neskrátila a dôchodkový vek sa neustále zvyšuje. Tento nepomer technologického pokroku a sociálnych pomerov, hlavne dĺžky pracovného času a prerozdeľovania spoločensky vytváraných hodnôt vedie k vysokej nezamestnanosti nielen na Slovensku, vyše 400 000, ale i v Európe , vyše 20 mil., a v celom svete stovky miliónov. Čo je ešte horšie, drvivá väčšina pracujúcich žije v neustálom strachu o prácu a o budúcnosť. Človek, ktorý stratí prácu koncom svojich 50tich rokoch nájde len veľmi zriedka a veľmi ťažko náhradný zdroj obživy. A tak tisíce skončia v lepšom prípade s podradnou prácou ako SBS alebo roznášač reklamy a pod. Namiesto zaslúženého dôchodku a pokojnej staroby príde pre mnohých iba živorenie alebo dokonca bezdomovstvo – pojem, ktorý v socializme vymizol. Vytváraním bezdomovstva a strachu o existenciu núti kapitál ľudí aby boli ochotní pracovať i za žobračenku prakticky až do smrti aby neprepadli do úplnej biedy. Karl Marx popísal túto stratégiu už pred vyše 150timi rokmi:
„Trvalo storočia kým „slobodný“ robotník v dôsledku vyvinutej kapitalistickej produkcie je ochotný zo slobodnej vôle t.j. je spoločensky prinútený, predať za cenu jeho potravín jeho celý aktívny život, jeho pracovnú schopnosť, dokonca predať jeho osobnú identitu za hŕstku šošovice.“
Zvyšovanie dôchodkového veku je nezmysel už len preto, že v EÚ je v priemere cca 20% mladistvých medzi 15 a 24 r. nezamestnaných a v niektorých krajinách (Španielsko) dosahuje nezamestnanosť mladistvých až 50%. Okrem toho ľudia, ktorí fyzicky alebo duševne ťažko pracujú, nemajú silu po 60tke konkurovať mladším a sú prepúšťaní pred dovŕšením dôchodkového veku. Za zvyšovaním dôchodkového veku je chamtivosť kapitalistov, ktorí si takto privlastňujú celý zisk z technologickej revolúcie, ktorú vytvára celá spoločnosť. Hromadenie bohatstva je monopolom majetných tried a údelom pracujúcich más je stupňujúca bieda ako to dokazuje i posledná štúdia organizácie Oxfam, podľa ktorej 62 najmajetnejších ľudí vlastní viac než polovica ľudstva. Pracujúce masy zdierané až do vysokého veku v neustálej neistote – to nie je civilizácia, ako to povedal významný francúzsky vedec Frederic Joliot Curie:
„Čo odlišuje človeka od živočícha? To, že keď sa ráno prebudí, nemyslí len na skyvu chleba, ale skôr na to, že príde deň, keď nebude musieť myslieť len na ňu. Dnes milióny ľudí musia žiť ako živočíchy, zháňať predovšetkým obživu pre seba a svoje rodiny... To nie je civilizácia. Nie je pravda, že práca, vykonávaná preto, aby človek nezomrel hladom, je normálna. V potu tvári budeš vyhľadávať svoj chlieb, túto filozofiu neprijímam. Vštepujú ju vykorisťovatelia, ktorí žijú z práce druhých. Nemala by veda a technika dovoliť každému, aby sa obživil pokiaľ možno s najmenším vynaložením práce? Budeme civilizovaní, až keď človek nebude musieť pracovať ako dosiaľ len preto, aby si zabezpečil svoju existenciu. Tým nechcem povedať, že sa nebude robiť nič. Naopak, len vtedy bude ľudská práca morálna. Túto prácu bude človek vykonávať sám, slobodne, či duševne, alebo manuálne, aby prispel niečím druhým, aby obohatil život ľudstva.“
Dnes celý svet je ovládaný oligarchami, ktorí vedú nadnárodné spoločnosti a nielenže tlačia pomocou ich lokajov v politike na neustále zvyšovanie dôchodkového veku, ale v honbe za ziskom aj vedú ľudstvo do záhuby v podobe ďalšej svetovej vojny. Jedine uvedomelosť a jednota pracujúcich celého sveta môže zvrátiť tento stav a vytvoriť skutočne civilizovaný svet.
—————