Aktuality

Sociálna demokracia –nepriateľ mieru

(Novodobý kolonializmus)

Masy národov sú vedené propagandou vojnových štváčov do záhuby v podobe ďalšej veľkej (svetovej?) vojny. Celá novodobá história je poznačená manipuláciou  más  k súhlasu alebo aspoň k pasivite v postoji k útočnej vojne. Pri  vojnovej propagande a získavaní podpory más na útočnú vojnu sa riadia vojnový štváči nasledovnými stratégiami:

1. Predpokladanú obeť útoku treba vlastnému národu vyobraziť ako potenciálnu hrozbu, ktorá nebezpečne ohrozuje vlastný národ.
2. Protivníkov vojny treba eliminovať všetkými prostriedkami. V prvom rade ich treba politicky  izolovať ako extrémistov, zradcov národa a pod. Ak by ich vplyv bol neudržateľný treba prejsť k ich fyzickému odstráneniu vodcov mierového hnutia. (Jean Jaurès, Rosa Luxemburg, Karl Liebknecht, Martin Luther King,  Olaf Palme, John Lenon,  etc.)
3. Eliminovať možnosť odporcov vojny vystupovať v médiách alebo publikovať v masových médiách. Sem patrí obmedzenie internetu pre protivojnové organizácie , ignorovanie mierových demonštrácií v masových médiách, atď.
4.  Vojnovému štvaniu treba dať ľavicový charakter aby sa zakryl útočný, na zisk orientovaný charakter pripravovanej vojny.
5. Vodcu krajiny, ktorá má byť napadnutá treba demonizovať za diabla v ľudskej podobe ktorý ničí vlastný národ a tak vytvoriť mýtus že pripravovaná vojna je na blaho napadnutej krajiny.

História potvrdzuje tieto tézy.

V r. 1953 iránsky premiér Mosadeq znárodnil časť olejového priemyslu. CIA a britská tajná služba zorganizovali prevrat a odstránili Mosadeqa. Aby britská a svetová verejnosť neprotestovala, západné média zahájili propagačnú vlnu proti Mosadeqovi. Britský premier A. Eden označil Mosadeqa za druhého Hitlera. Podobná situácia bola pri znárodnení Suezského kanála  v r. 1956. Prezident Nasser bol  označovaný ako iracionálny človek, nevypočítateľný, schopný akéhokoľvek zla. Podobný osud stihol Gaddafiho, Miloševiča a iných vodcov krajín. V súčasnosti sa pripravuje vojna proti Rusku a preto jej predchádza dlhá demonizácia prezidenta Putina a ruského národa  ako takého. Napr. prvý deň po zostrelení Malajzijského  lietadla MH417? vyhlásil Prince Charles „Putin je druhý Hitler“ a nemecký politický časopis Spiegel priniesol na titulnej strane fotku Putina obklopeného „jeho  obeťami“. Pritom vyšetrovanie ešte ani  nebolo začaté. Taktiež vylúčenie ruských športovcov  z olympiády má jediný cieľ: prezentovať Rusko ako mimoriadny národ  - nečestný, neetický a pod. – a tak vštiepiť masám cez main-streamové média, že  vojna proti Rusku je morálna a dokonca nevyhnutná.

Dôležitý faktor pri príprave vojny je široká podpora politických strán. Len ak sa aj tzv. pseudo-ľavicové strany podieľajú na príprave vojny je možné získať aspoň tichý súhlas más pre vojnu.  1. svetová vojna  je príkladom zrady nemeckých sociálnych demokratov, ktorí napriek masovým demonštráciám proti vojne hlasovali 2. Augusta 1914 v parlamente zo 78 proti 14 hlasom za vojnové  kredity nemeckej vlády. Len vojnové kredity nemeckej vláde umožnili dlhú a krvavú vojnu viesť 4 roky až do úplnej porážky Nemecka.

Ďalší príklad zlyhania sociálnej demokracie je  ilegálna vojna proti Juhoslávii 1999. Nielen že túto ilegálnu útočnú vojnu po prvý raz od 2. svetovej vojny viedli  nemeckí sociálny demokrati spolu zo stranou zelených s tichým súhlasom všetkých európskych strán sociálnej demokracie, ale po vojne Gerhard  Schröder , vodca SPD a premiér NSR vyhlásil „Žiadna pravicová strana by si nemohla dovoliť viesť túto vojnu“

Dnes sú to u nás Smer- sociálna demokracia, ktorí sú plne v službách vojnových štváčov, plnia všetky ich príkazy – vytváranie vojenských základní na Slovensku, povoľovanie vojenských transportov na ruské  hranice, deklarovanie Ruska ako nášho  nepriateľa a hrozbu našej krajiny. Je to jednoznačný fakt, že bez podpory pseudo- ľavicových strán by bolo veľmi ťažké ak nie nemožné viesť agresívné  imperialistické vojny. 

Kritika k prejavu R. Fica na Slavíne  9. Mája 2017

Príčiny 2. svetovej vojny

Je udivujúce a zarážajúce , že priemer R. Fico v príhovore 9. Mája na Slavíne najprv vyzýval všetkých prítomných a organizácie aby bojovali proti skresľovaniu a falšovaniu histórie o 2. svetovej vojne a krátko potom označil Hitlera za fanatika , ktorý sám dohnal ľudstvo do 2. svetovej vojny. Takéto zjednodušovanie a zámerné skresľovanie histórie je veľmi nebezpečné a slúži k zakrývaniu paralel dnešnej (  Predvojnovej ) doby s 20. a 30. rokmi  minulého storočia.

R.Fico, tak ako mnohí súčasní kapitalistickí ideológovia zjednodušujú príčiny 2. svetovej vojny na Hitlera a jeho spolupáchateľov a zamlčujú príčiny vzniku fašizmu na začiatku 30tich rokoch minulého storočia. Zodpovednosť za vznik fašizmu však nemôže byť zvalená na niekoľko jednotlivcov. Už Friedrich Engels analyzoval, že „násilie bolo v každej etape dejinného procesu dôsledkom hospodárskych pomerov a rozhodne nie ich príčinou“.*  Svetová hospodárska kríza, ktorá vrcholila v októbri 1929, po krachu na newyorskej burze, viedla k masovej nezamestnanosti a chudobe nevídaných rozmerov, ktoré tvorili živnú pôdu pre vznik fašizmu. Príčinou tejto hospodárskej a sociálnej katastrofy bola nadvýroba. Napríklad v USA koncom 20tich rokoch cena za obilie klesla tak hlboko, že farmári kúrili obilím, lebo to bolo lacnejšie, než kúriť uhlím hoci tisíce ľudí hladovalo. V tejto kríze nemeckí priemyselníci vsadili na Hitlera a zbrojenie za účelom „prerozdelenia“ trhov a zdrojov surovín.

O príčinách 2. svetovej vojny bolo popísaných mnoho kníh a štúdii. Nepopierateľný fakt   volebného úspechu Hitlera v 1933 roku bola vyše 6 Miliónová nezamestnanosť v Nemecku ktorú Hitler sľúbil odstrániť. Avšak bez finančnej podpory Veľkokapitálu by sa nikdy nebol dostal k moci. Nemeckí historici** o tom píšu:

“ Od r. 1929 podporuje Ríšsky Spolok Nemeckého priemyslu neobmedzenú moc priemyselníkov v Nemecku, obmedzenie štátnych investícii. odbúravanie sociálneho poistenia, obmedzovanie vplyvu štátu na mzdy, znižovanie daní pre veľkopodnikateľov“.

 Thyssen napr. umožní stavbu „hnedého domu“ , financuje Nazi vodcov ako Goring, aranžuje  prednášku Hitlera v klube veľkopriemyselníkov 27. Januára 1932. Krátko potom daruje zväz nemeckých priemyselníkov vedení  Voglerom a Springorum 1 milión ríšskych mariek a splatí volebné dlhy   NSDAP.  20.Februára 1933 rozhodol snem mocných priemyselníkov, okrem iných, Vogler, Flick, Krupp, v. Schnitzler, Bisch, Schacht, Hitlerovi poskytnúť niekoľko miliónov ríšskych mariek.“

Bolo by nesprávne neuviesť i iné skutočnosti, ako napr. podporu katolíckej a evanjelickej cirkvi pre Hitlera, napr. konferenciu katolíckych biskupov 18. marca 1933, spoločné vyhlásenie všetkých nemeckých biskupov – biskupský list – 3. júna, vyjadrujúci plnú podporu Nazi režimu.

W. Deist a kol.*** zhŕňajú tieto fakty nasledovne: „Táto katastrofa (2. svetová vojna) bola výsledkom nemeckej politiky od r. 1933  cieľavedome vedenou na vojenský konflikt, ktorej základom nebola len Hitlerova ideológia „životného priestoru  (Lebensraum)“ ale aj  od prelomu storočia nezlomená túžba nemeckých elít po moci a vplyvu.“

Takže zvaľovanie viny na jednu osobu, Hitlera, je zjednodušovanie tejto obrovskej tragédie a hlavne zakrýva tie hlavné príčiny vojny a to  je chamtivosť tzv. elít ktoré v honbe za majetkom a mocou už 2 krát viedli, a znova  vedú ľudstvo do záhuby. 

Nadvýroba potravín a spotrebného tovaru ako i masová nezamestnanosť a nesmierna chudoba viedla Hitlera a nemeckých priemyselníkov k masívnemu zbrojeniu, ktoré vyústilo v 2. svetovej vojne. Bol to nevyhnutný vývoj spoločnosti, ktorej vrcholový princíp je hospodársky rast a nie blaho ľudstva. Neobmedzený rast v obmedzenom priestore nevyhnutne vedie k vojne a k zničeniu nadvýroby vo vojne, a tým k „regenerácii“ trhu, t.j. vytvorenia podmienok pre nový hospodársky rast. Preto 2. svetová vojna bola výsledkom ideológie kapitalizmu a treba ju tak otvorene hodnotiť ako zločin kapitalizmu.

Podobnosť situácie  pred 2. svetovou vojnou a dnešnou je očividný. Hospodársky rast a  nie blaho ľudstva, je hlavným cieľom dnešnej spoločnosti. Nadvýroba, nezamestnanosť, masívne stupňovanie zbrojenia, znižovanie daní pre veľkopodnikateľov,  presun vojsk NATO, včítane nemeckých,  na ruské hranice, provojnová propaganda masových médií, demonizácia Ruska sú neodvrátiteľné javy. Tak ako v 30tich rokoch minulého storočia, tak i dnes, opozícia ku kapitalistickej forme hospodárstva je povolená len v rámci vládnucimi kruhmi povolenom ráme. O tom svedčí zákaz komunistických strán na Ukrajine, Poľsku, v baltských krajinách, ako i zákaz „popierania zločinov komunizmu“ na Slovensku. Tí, ktorí dnes varujú pred 3. svetovou vojnou sú opäť na okraji spoločnosti v tieni kapitálom a jeho lokajmi v politike ovládanej spoločnosti. História sa opakuje, ľudstvo sa zdá byť nepoučiteľné.

Dušan Borovský

*   Životopis Fridricha Engelsa ( F.L.Iľjičova a kol., Pravda)

** Uwe Paschke a kol. „Enzyklopädie der Weltgeschichte“, Band 2

*** W.Deist a kol. „Ursachen und Voraussetzungen des Zweiten   Weltkrieges“

Vladimír Mečiar a 90-te roky minulého storočia z iného pohľadu.

Pre vás, mladších, to bude na doplnenie toho, čo sa na Slovensku dnes tak úspešne zatajuje nielen pred vami, ale hlavne pred slovenskou verejnosťou, obzvlášť pred mládežou. Pre vás, starších, to bude na oživenie pamäti, aby sme nezabúdali, keď sa povie A, treba povedať aj B.

Takže ide mi o stručné vykreslenie diania v 90-tych rokoch minulého storočia na Slovensku aj z toho iného, možno aj dnešným hlavným „štandardným“ prúdom, nechceného pohľadu.

1/         Dnes je bývalý premiér a prezident Českej republiky, Václav Klaus, považovaný v Európe, slušne povedané, za euroskeptika. Okrem iného prirovnal súčasné vedenie EU v Bruseli k bývalému sovietskemu politbyru v Moskve. Bol nepohodlný a určite si tam vydýchli, že ako prezident jedného členského štátu EU už skončil.

Pred dvadsiatimi rokmi bol slovenský premiér Vladimír Mečiar neprijateľný ako doma, tak aj v zahraničí, hoci obyvateľstvo na Slovensku to vo veľkej miere vnímalo inak.

Vtedajšia ministerka zahraničných vecí USA, pani Allbrightová, sa neraz verejne vyjadrila o Slovensku, že je čiernou dierou v Európe – kvôli Mečiarovi. Niektoré politické strany podľa vtedajších vlastných vyhlásení by boli vraj ochotné rokovať s Mečiarovým HZDS o spolupráci, ale iba za podmienky, že by na jeho čele nebola persona non-grata - Vladimír Mečiar. Osoba Mečiara bola príčinou odmietania politiky HZDS doma aj vonku. Takže sa nejednalo o posudzovanie veci samotnej, nešlo o program HZDS, ale išlo o osobu, presne tak, ako sa to deje aj dnes. V tejto veľkej hre sa vymenili iba osoby a obsadenie hlavných postáv. Hra – všetci proti jednému...

Jeden demarš za druhým posielala Európska komisia na Slovensko – kvôli Mečiarovi, aby sa nakoniec ukázalo o nejaký ten rôčik dva, že práve členovia tejto komisie, keď už bol Mečiar odstavený, boli oni sami pre podozrenie z korupcie odvolaní.

Pri rozdelení ČSFR boli pred vyše 20-timi rokmi hlavnými aktérmi páni Václav Klaus a Vladimír Mečiar. Aká to zhoda okolností a náhod, hoci náhody neexistujú, však? Pre Brusel - jeden nepohodlný vtedy, druhý teraz. Naozaj, mali veľa spoločné.

Ak teda podľa mnohých dnešných kritikov by mal byť Vladimír Mečiar taký istý ako jeho nástupcovia, pretože všetci rovnakým spôsobom rozkradli „za babku“ túto republiku, aby kapitál nakoniec odtiekol zo Slovenska na západ a z našej krajiny sa stal ďalší „Banánistán“ v Európe, nech nám všetkým „hlúpym“ Slovákom naozaj už niekto osvietený objektívne vysvetlí, ako je to možné, že jedine iba jeho osoba, žiadna iná osoba, bola príčinou, prečo nás nevzali za jeho vlády do EU a NATO?!

V čom bol taký iný a neprijateľný pre západ, keby mal byť rovnaký ako dnešní zo západu potľapkávaní jeho nástupcovia, lokaji tejto nastupujúcej svetovej totality?

Vie niekto z vás kritikov pravú (!) príčinu nášho neprijatia do EU a NATO v 90-tych rokoch?

2/         Keď sa od januára 1993 Česko-Slovensko malo rozdeliť, kuvici a tzv. ekonomickí odborníci nahlas kvákali a varovali Slovákov, že slovenská koruna pod vedením Vladimíra Mečiara padne voči českej korune v pomere 1:3.

Čo sa ale napodiv stalo?

Svet sa asi zbláznil a úplne sa obrátil naruby, pretože o niekoľko rokov, počas vládnutia Vladimíra Mečiara, asi na obdobie pol roka bola slovenská koruna silnejšou menou než česká koruna.

Ako sa vôbec takéto niečo mohlo stať uprostred demokratickej Európy, keď na Slovensku vtedy údajne vládli nekompetentní despotickí bývalí agenti KGB s agresívnymi nacionalistami a ešte aj s negramotnými robotníkmi?

3/         Keď bolo treba zvrhnúť v roku 1998 Mečiara z postu premiéra SR, zneužila sa k tomu okrem iného aj kauza TV Markíza, spojil sa čert s diablom, aby krajná ľavica s krajnou pravicou, bývalí komunisti s bývalými komunistickými kresťanmi a inými občianskymi lokajmi západu pozliepali takú pravo-stredo-ľavú vládu, ktorá bola nie „ZA“ ale „PROTI“, len aby nás čo najskôr dostali pod dohľad a kontrolu Bruselu a Washingtonu. Vtedy boli na pár dní všetci jednotní.

Ozaj, a bolo to iba na pár dní? Dnes už nie sú ZA (seba) a PROTI (vlastnému ľudu)?

Dokedy budeme kydať na toho, ktorý vlastne iba svojou osobou bol ochrancom Slovenska pred šialenstvom z EU a NATO?

4/         Myslí si dnes niekto na Slovensku, že keby po víťazných voľbách 1998 zostavil vládu Vladimír Mečiar a pokračoval by ako premiér SR, boli by o pár mesiacov neskôr – bez vedomia a súhlasu parlamentu a občanov SR – povolené lety bombardérov NATO nad našimi slovenskými hlavami s bombami obohatenými uránom pri „humanitárnej“ vojne proti slovanskému srbskému národu v Juhoslávii, kde priamo na európskom území, v čase mieru, hynuli nevinní civilisti v dobyvačnej vojne „obrannej aliancie“ NATO?

5/         Za čias vlády Vladimíra Mečiara nebolo Slovensko brané vo svete ako krajina okupantov na cudzích územiach v iných svetadieloch – ako verný americký lokaj a poskok.

Je tomu tak aj dnes?

6/         Tak ako mnohí starí ľudia spomínajú na časy Jozefa Tisa, že vtedy bolo na Slovensku dobre, hoci všetkým sa určite dobre nevodilo, aj my mnohí spomíname, že za čias Vladimíra Mečiara, keď Slovensko bolo ešte ako tak suverénne a samostatné, a v dobe, keď napr. kvôli podozreniu z pripravovaného atentátu zmenil Mečiar cestu do Nemecka, bolo u nás dobre, teda určite lepšie než dnes v čase „EURO- a NATO- demokracie“. Kto sa má vlastne dnes lepšie?

Vladimír Mečiar viedol po rozdelení ČSFR túto krajinu a svoj národ v dobe, keď mu pod nohy hádzali polená zo všetkých strán, keď mu nikto ani doma ani vonku neveril, okrem státisícov voličov, kde terčom nemiestnych žartov a urážok zo strany rôznych pseudo-umelcov a euro-novinárov boli najmä poctiví dôchodcovia a babky „tárajky“, ktorí ale pre nás mladších túto krajinu vybudovali, v dobe, keď voliči HZDS boli považovaní euro-atlantickou „inteligenciou“ za nevzdelaných obmedzencov a hlupákov.

Vladimír Mečiar podpisoval prístupové rozhovory k členstvu Slovenska do EU a do NATO. Tak čo sa vlastne udialo, že nás odmietli? Únos? Jedna vražda? V krajinách EU a NATO sa politické vraždy nedejú a únosy? Oni sú už všetci takí čistí? Nie je pes zakopaný okrem iného aj v rovnoprávnosti členov EU a NATO, ktorú požadoval pre Slovensko práve Vladimír Mečiar?

Ak sa už niekoľko rokov môžeme v praxi a v priamom prenose („live“) dívať na tento náš vysnívaný EURO-raj, mal by si každý nespokojný Slovák raz za čas položiť vážnu otázku: Kto bol v histórii Slovenska najväčšou prekážkou na tejto ceste za „svetlými zajtrajškami“ v EURO-zóne (EURO-klietke)?

7/         Dnes všetci rozumní na Slovensku vedia, že naše členstvo v NATO a v EU je iba vymenená moskovská východo-červená komunistická totalitná klietka so žltým kosákom a kladivom a s jednou hviezdou na čele za inú, bruselsko-washingtonskú západo-modrú tzv. demokratickú totalitnú klietku – a opäť (žeby náhodou?) ovenčenou menšími ale tiež žltými hviezdami.

Niektorí Mečiarovi kritici by si mali dokolečka-dokola opakovať, že jedine počas vlády Vladimíra Mečiara ako slovenského premiéra nebolo Slovensko prijaté do EU a NATO, a to iba kvôli jeho osobe. Takto to aspoň do nás neprestajne vtĺkali a masírovali naše, aj zahraničné masmédiá – „veď stačí vám Slováci iba jeho vymeniť a máte našu demokratickú náruč otvorenú“.

Osoba Vladimíra Mečiara bola brzdou nášho prijatia do EU a NATO. Zdá sa, žiaľ, že brzdou poslednou - záchrannou …

Keby nič viac pre tento národ neurobil, keby žiadnu inú úlohu neplnil, a nevzali by nás iba kvôli nemu do EU a NATO, nestačilo by vám to, Slováci? Stratili by sme viac ako takto?

-

Ešte malá poznámka a porovnanie tej „hroznej doby mafiánskeho mečiarizmu“ a doby potom:

Počas vládnutia pána Mečiara na verejnoprávnej STV bežali humoristicko-satirické relácie „Halušky“ alebo „Apropo TV“ (je to aj dnes na youtube), v ktorých tí zlí boli iba „mečiarovci“ a vládne strany. Toto za Dzurindu či Fica by nemohlo existovať, navyše dnes by podobný štýl satiry riešila určite už NAKA, prípadne Európska komisia, možno aj OSN, no a mimovládky určite!

Dnešné motto na Slovensku:

Hyeny a supy čistia prírodu a často sa zhlukujú okolo svojho ešte žijúceho pokrmu.

Ľudské „hyeny a supy“ sa dnes na Slovensku organizujú okolo Vladimíra Mečiara, aby „popravou“ zakladateľa a budovateľa nového Slovenského štátu zlikvidovali aj slovenskú štátnosť. Navyše sa týmto celoplošným jačaním prekrýva za prispenia vlastizradcov to, čo sa na občanov SR chystá v blízkej budúcnosti a čo by nemali vopred vedieť...

Jozef Potúček